Maui – kontrast krásnych pláži, džungle a sopky 🏝️ 🌋
Z Hilo, The Big Island sme leteli do mesta Kahului, Maui trošku netradičným spôsobom. Nebolo to klasické lietadlo (akým sme leteli predtým medzi ostrovami), ale rozhodli sme sa pre menšie dobrodružstvo. Okrem tradičných Hawaiian Airlines medzi Havajskými ostrovmi lieta aj Mokulele Airlines 🛩️.
Zážitkový let s Mokulele Airlines 🛩️
Maličké, niekoľko miestne lietadlo, kde vidíš pilotovi priamo do kabíny, keďže medzi pilotom a pasažiermi nebola žiadna stena 😀. Keď sme nastupovali do lietadla, tak nás pani na odletovej hale (ktorá bola dosť malá a otvorená, keďže z jednej strany nebola ani stena, takže sa do nej mohol dostať hocikto) ešte musela odvážiť, či nevážime nad stanovený váhový limit (nad cca 150kg), ináč by sme nemohli poletieť. Našťastie za ten týždeň sme ešte nestihli toľko v USA pribrať 😂.
Do lietadla nás nastupovalo asi 8 pasažierov a márne sme hľadali nejaké letušky, pretože by sa tam žiadne ani nezmestili 😀. Batožinu sme museli mať položenú na kolenách, pretože nikde inde sa nezmestila. A tak sme sa pohodlne usadili s ruksakmi na kolenách, pripútali sa a ja som sa fakt cítil ako v mikrobuse. Pilotka nám dala ešte pár inštrukcií a my sme mohlo vzlietnuť. Let na Maui bol celkom krátky a trval približne 30 minút. A my sme sa tak celú cestu mohli kochať nádhernými výhľadmi na oceán a približujúci sa ostrov Maui, ktorý z výšky vyzeral ako jedná veľká džungľa. Bol to proste jeden parádny zážitok a asi najdobrodružnejší let vôbec!
Road to Hana a jej 620 šialených zákrut 🚙
Itinerár pre tento ostrov som plánoval ja 😎. Veľmi mi s ním pomohol aj môj americký bratranec, ktorý práve na Maui žil 3 roky, kde pracoval ako pilot, takže poznal snáď každý kút ostrova. Po prílete do mesta Kahului sme si priamo na letisku vypožičali auto. Mali sme booknutý veľký americký pickup, na ktorý som sa tak tešil, ale ako to už v živote chodí, nie vždy sa všetko vydarí podľa plánov. Požičovňa áut ešte nemala k dispozícii náš pickup a tak sme si museli vybrať náhradu. Vybrali sme si Jeep Grand Cherokee 4×4. Bolo to také väčšie rodinné auto. Ale dobre, veď je to veľké auto a to predsa k USA patrí 😂.
Naša prvá cesta ostrovom viedla asi cez najznámejšiu cestu, ktorá sa volá Road to Hana. Je to 103,6 km. dlhá cesta severným pobrežím z mesta Kahului do mesta Hāna. S diaľnicou nemá ale nič spoločné 😀. Naopak, je to kľukatá cesta pobrežím so 620 zákrutami. Na ceste je spolu 59 mostov, z toho veľká väčšina (46) jednosmerných! Je považovaná aj za jednu z najnebezpečnejších ciest. A tak sme sa tešili ako ich budeme prechádzať s naším veľkým autom 😂.
Na tejto ceste je veľmi veľa zastávok a bolo len na nás, ktoré z nich si vyberieme. Ak by sme mali stáť všade, trvalo by nám to možno aj celý deň, ale na to sme čas nemali. Prvou zastávka po Road to Hana bol Ho´okipa Beach Park, známa aj ako miesto pre surfistov 🏄♂️. Prvý krát v živote som videl surfistov v oceáne a bolo ich tam hneď niekoľko!
Pokračovali sme ďalej a cestou sme sa zastavili na rôznych vyhliadkach. Celá cesta totižto vedie rozmanitou krajinou a chvíľu sme jazdili okolo divokého pobrežia, potom sme išli cez džungľu alebo sme míňali vysoký počet vodopádov, cez ktoré viedol fakt úzky most. Veľa krát sa stalo, že si šoféri museli dávať prednosť a počkať ešte pred mostom, ináč by sme naň dve autá nezmestili.
Banana bread a Gordon Ramsey 👨🍳
Na Road to Hana sme mali naplánovanú jednu zaujímavú zastávku. Marek tesne predtým, ako sme išli na Havaj videl dokument o kuchárovi Gordonovi Ramseym, ktorý bol na Maui a navštívil lokálnu pekáreň s banánovými chlebíkmi Aunty Sandy´s, kde sa ich s miestnymi pekármi učil piecť, pričom ich ohodnotil za jedny z tých najlepších, aké jedol. Samozrejme museli sme sa tam aj my zastaviť a ochutnať to 😋. Bez ohľadu na to, či tam bol Gordon Ramsey alebo nie, tak ten banánový chlieb bol jednoznačne ten najlepší chlieb, ktorý som kedy jedol! Úplná topka a zaručene je to „must visit place“.
Hneď vedľa Aunty Sandy´s sme si vychutnali banánový chlebík na brutálne krásnom mieste, kde som si pripadal fakt ako v raji. No, veď posúďte sami 🙂.
Pipiwai Trail ⛰️
Naša cesta ale musela pokračovať ďalej, pretože nás toho čakalo ešte fakt veľa. Na konci Road to Hana bol trail s názvom Pipiwai trail, ktorý sme sa rozhodli navštíviť. Je to jedna z tých povinných zastávok, ktoré by mal každý turista po Road to Hana absolvovať a my, ako správni turisti sme ju nemohli vynechať 🙂.
Pipiwai Trail je približne 6 km. dlhý úsek s prevýšením cca 200 m., ktorý hravo zvládne snáď každý a nachádza sa v Haleakala národnom parku 🙂. Na začiatku trailu je aj parkovisko, kde sme mohli zaparkovať auto, ale platili sme malý poplatok za vstup, keďže sme sa nachádzali v národnom parku. Vzhľadom tento trail pripomína bambusový prales s krásnym vodopádom Waimoku Falls na jeho konci, pričom celá trasa vedia cez džungľu ⛰️.
Kempovačka v chatke 🏡
Z Pipiwai trailu sme sa išli rovno ubytovať do kempingovej chatky, ktorú sme mali zabookovanú vo Waiʻānapanapa State Park na obidve noci. Tento národný park bol vzdialený od Pipiwai trailu približne 40 minút autom a nachádzal sa skoro na konci Road to Hana.
Park je známi svojou plážou z čierneho piesku či krásnymi výhľadmi z útesov. Po príchode do kempingu sme si našli svoju chatku, pred ktorou sme odparkovali auto a zoznamovali sme sa s okolím 🙂. A práve tu v tejto chatke sme využili naše spacáky, ktoré sme si tak starostlivo nosili so sebou ešte z Kauai 😂.
Bol už večer a my sme sa šli prejsť na tú čiernu pláž, kde sme sa kochali výhľadmi 🤩. Ako sme sa vrátili naspäť do kempingu a blížili sa k svojej chatke, tak na nás z vedľajšej chatky začali volať nejakí páni. Tak sme zastavili a začali sme s nimi na diaľku kecať 😀. Títo páni boli z USA na pánskej jazde podobne ako my a tiež im prišlo extrémne cool, že sme zo Slovenska 😀. Na večeru sme si ešte na chatke spravili hotdogy a išli sme spať, keďže nasledujúce ráno na nás čakalo ďalšie dobrodružstvo 😀.
Makena Beach 🏖️ a sopka Haleakala 🌋
Ďalší deň sme mali naplánovaný len oddych na jednej z najkrajších pláži na ostrove Makena Beach a podvečer sme chceli ísť pozrieť západ slnka priamo na sopke Haleakala, ktorá tvorí až 75% ostrova Maui. Mohli sme si naplánovať aj východ slnka na tej sopke, ale tam by sme si museli niekoľko dní vopred zarezervovať vstup autom (keďže počet parkovacích miest na sopke bol obmedzený) a museli by sme fakt skoro vstávať, keďže z našej chatky na vrchol sopky trvala cesta skoro až 3 hodiny. A tak sme sa rozhodli, že si namiesto východu slnka pozrieme radšej západ 🤩.
Už sme fakt potrebovali jeden deň oddychu, pretože ako sme prileteli na Havaj, tak sme každý jeden deň mali nonstop program 🙂. Takže celý deň na pláži nám padol naozaj vhod! Keďže naša kempingová chatka sa nachádzala na konci Road to Hana a cesta na Makena Beach viedla práve cez spomínanú Road to Hana, tak sme tie nekonečné zákruty museli znova absolvovať 😅. Veľmi sa nám to nechcelo, ale nemali sme veľmi na výber 🙂.
Veľryby na Makena Beach 🐋
Keď sme sa ocitli na Makena Beach, tak som si fakt pripadal ako v raji. Bola to nádherná piesková pláž dlhá približne 2,5 km. Skoro nikto na nej nebol, len my a pár ďalších turistov. Tak sme si rozložili naše uteráky a hneď sme skočili do teplého oceánu. Bol to skvelý pocit, keď sme si konečne mohli ľahnúť na pláž, opaľovať sa, kúpať a oddychovať celý deň – takto presne som si na začiatku predstavoval Havaj 😀.
Keď som sa v jeden okamih ponoril do oceánu, tak som počul celkom zvláštne zvuky, akoby nejaké mrnčanie alebo niečo podobné. Ťažko sa to opisuje slovami. Keď som vyšiel z vody a povedal som to chalanom, tak sme začali googliť, čo to asi môže byť. Našlo nám, že je to zvuk veľrýb, spôsob ich komunikácie medzi sebou. Najprv som tomu nechcel veriť, ale potom som uveril.
Ja som počul zvuk veľryby! Keď som sa pozrel z pláže na oceán, tak som ich v diaľke videl hádzať sa do vody 🐳. Bol to neskutočný a jeden z najkrajších zážitkov na Havaji! Fotky veľrýb bohužiaľ z tejto pláže nemám, lebo ich bolo naozaj ťažko odfotiť, ale mám dobré videá 😎.
Na pláži sme si dali ešte Huli Huli Chicken, ktoré sme si predtým kúpili v obchode a pred západom slnka sme tak mohli spokojne vyraziť na sopku Haleakala, aby som si pozreli dychberúci západ slnka priamo z vrcholu sopky v nadmorskej výške 3055 m.n.m.
Fascinujúci západ slnka na sopke 🤩
Na vrchol sopky sme prišli tesne pred západom slnka. Ako sme zaparkovali a vystúpili z auta, tak nás šokovala vonkajšia teplota. My sme boli oblečení ešte v plavkách a tielkach a na nohách sme mali šľapky a teplota sa mohlo pohybovať asi tak okolo 5°C 😅. Tak sme sa museli rýchlo naobliekať, aby sme stihli západ slnka 😀. Bol to opäť fakt zaujímavý kontrast v teplotách na jednom ostrove, keďže cez deň sme mali na pláži približne 28°C a o pár hodín neskôr sme skoro aj mrzli 😀. Aj toto je čaro Havaja 🙂.
Našťastie sme ale všetko s prehľadom stihli a my sme si tak mohli pokojne vychutnať asi najkrajší západ slnka, ktorý sme kedy videli 🌄. Len sme tam tak stáli a spoločne s ostatnými ľuďmi sme sa kochali tou krásou. Zo sopky sme dokonca mohli vidieť aj susedný ostrov The Big Island so sopkou Mauna Kea.
Po západe slnka sme ešte na sopke ostali. Bolo neskutočné sledovať to, ako sa farby oblohy rýchlo menili. V jednej chvíli som videl na oblohe čiernu, tmavomodrú, modrú, oranžovú či červenú farbu. Len sme tam tak opäť stáli, bez slov, užívajúc si prítomný okamih a vychutnávali si to, ako slnko pomaly a postupne úplne zapadalo 🌌. Bolo to jedno veľké a nezabudnuteľné divadlo na nočnej oblohe 🌠.
Horiace auto na Road to Hana 🔥
Zo sopky sme už pomaly museli odísť, pretože bolo dosť hodín a nás ešte čakala vyše 2,5 hodinová cesta do kempingu vo Waiʻānapanapa State Park. A my sme opäť museli prejsť tých sympatických 620 zákrut po Road to Hana (už 3. krát!), ale tentokrát po tme 😂.
Marek bol šofér a rozhodol sa, že na to trošku dupne, aby sme sa dostali do chatky čím skôr. Teraz si viete asi predstaviť tu situáciu, ako Marek fičí po Road to Hana ako z filmu Rýchlo a zbesilo a ja sedím vzadu a Kubo vpredu. Na jeden okamih bolo v aute úplne ticho a keď sa nás Marek spýtal, čo nám je, tak ja som len pootvoril okno, lebo mi začalo byť totálne zle a Kubovi taktiež 😂. Marek si tú cestu ako šofér očividne užíval 😅.
Ako sme tak brázdili v noci po Road to Hana, tak sa pred nami objavilo odstavené horiace auto na krajnici a my sme nechápali, čo sme to práve videli 😅. Hovorí sa, že ak ľudia na Havaji majú auto, ktorého hodnota sa natoľko znehodnotila, že by jeho predaj v skutočnosti stál viac peňazí a času, tak ho len jednoducho odstavania na krajnici cesty a odídu preč. Tým pádom je po cestách veľa opustených áut, ktoré potom niekto zapáli. Welcome to Hawaii! 😂
Po tomto zážitku sme sa s Kubom prebrali a už nám nebolo zle 😂. Marek svojou zbesilou jazdou skrátil celkový čas približne o polhodinu a my sme konečne dorazili do kempingu. Dlho sa mi ešte v tú noc nedalo zaspať, pretože som vstrebával všetko, čo sa nám v ten deň prihodilo 🙂.
Moja nová prezývka od čašníčky 🤷♂️
Ďalšie ráno sme si pobalili všetky veci a odubytovali sa z našej útulnej chatky, pretože nás čakal posledný deň na Maui, keďže sme podvečer odlietali na ďalší ostrov Oahu, do hlavného mesta Havajských ostrovov Honolulu. Keďže spacáky už ďalej potrebovať nebudeme, rozhodli sme sa, že ich necháme tam 😀. Nasadli sme do auta a mali sme naplánovaný okruh po západnej časti ostrova.
Ako inak, opäť sme museli prejsť cez Road to Hana a jej krásnych 620 zákrut 😂. Cestu sme už skoro vedeli naspamäť 😂. Zastavili sme sa aj na banánový chlebík, pretože to je „must visit“ zastávka po Road to Hana 😋.
Ako sme sa konečne dostali z Road to Hana, tak sme sa ocitli v meste Kahului, kde sme sa zastavili na najlepšiu kávu na ostrove Maui Coffee Roasters. Ja som si okrem klasickej americkej pol litrovej kávy objednal aj burrito a škoricový drdol, pretože ten vyzeral naozaj naložene a ja ako milovník sladkého som nemohol predsa odolať 😀.
Čašníčka sa ma spýtala ako sa volám, aby tak potom mohla zakričať moje meno. Tak som jej povedal, že sa volám „Simon“. O pár minút neskôr čašníčka kričí „Fireeee, fireeee“, tak som najprv myslel, že asi horí. Ale nehorelo. Ona kričala meno zákazníka, ktorý si objednal kávu, burrito a škoricovník 😅. Tak som sa prihlásil, že to budem asi ja. Potom som sa pozrel na bloček a tam bolo napísané meno „Fyre“ 😅. Tak som si povedal „okay“ a pustil som sa do jedenia.
Prihovorila sa k nám aj jedná pani, ktorá sa klasicky spýtala odkiaľ sme a čo tu robíme, tak sme s ňou pokecali. Povedali sme jej, že za 3 dni sme prešli Road to Hana 4x a ona na nás strašne čudne pozrela, pretože ona už niekoľko rokov býva na ostrove a Road to Hana prešla asi len 1x 😂.
Západný Maui s krásnou prírodou ⛰️
Najedení v dobrej náladičke a s mojou novou prezývkou sme sa mohli vydať objavovať západnú časť ostrova 🙂. Vycestovali sme na západ severnou cestou a na naše prekvapenie tá cesta bola o dosť užšia ako Road to Hana a to sme si mysleli, že nič horšie už nemôže byť 😂. Tá cesta bola pri tom obojsmerná 😀.
My sme ju ale bezpečne prešli a tak som sa mohli ďalej kochať výhľadmi na západnej časti ostrova. Neskutočne veľa zelene, krásnych útesov a divokej prírody 💚.
Cestou ďalej sme videli veľmi veľa luxusných golfových rezortov a práve Maui je tým veľmi známy ostrov. Dostali sme až do mesta Lahaina, kde si si dali zaslúžený oddych a obed. Je to historické mesto, kde sme mohli nájsť veľa malých obchodíkov pre turistov, reštaurácie či rôzne galérie. Nachádza sa tam aj veľmi známi Banyan Court Park s banyanom, ktorý je známi aj pod názvom figovník. Tento strom v podstate tvoril celý park, pretože bol taký veľký. Lahaina je pritom aj najväčšie mesto na Maui.
Opäť sme mali šťastie na veľryby 🐋
Našou poslednou zastávkou bol jeden viewpoint Papawai Scenic Lookout, kde sa dali pozorovať veľryby. Práve Maui je známe tým, že sem každoročne migruje obrovské množstvo veľrýb zo studených vôd Aljašky, aby sa tak mohli množiť v oveľa teplejších vodách, ako sú na Aljaške. Po tomto páriacom období veľryby migrujú naspäť na Aljašku a preto ich tu cez letné mesiace neuvidíte.
A práve mesiac február, kedy sme boli na Maui je jeden z najlepších mesiacov v roku, kedy ich je možné vidieť v plnej kráse, ako si napríklad z oceánu vynoria chvost, hlavu alebo plutvy a potom sa naspäť plesnú do vody. Alebo ako cez „fúkaciu dierku“ vypúšťajú vzduch, pričom to vyzerá ako fontána 😀.
Veľryby migrujú z aljašských vôd aj na iné havajské ostrovy, ale nezhromažďujú sa tak v početných skupinách, ako práve na Maui 🐳. My sme mali to šťastie a videli sme ich v plnej kráse. Bol to ďalší neskutočný zážitok 🤩.
Nadišiel už čas, aby sme sa pohli ďalej. Cestou na letisko sme sa zastavili ešte pri McGregor Point and Lightouse na krátke pozorovanie veľrýb a išli sme na letisko.
Letisko Kahului a my letíííme ďalej 🛫
Našou úplne poslednou zastávkou na Maui bolo letisko v Kahului, kde sme vrátili naše auto a kde nás následne čakal ďalší let, tentokrát do hlavného mesta Honolulu na ostrove Oahu.
Maui, bol si jeden úžasný ostrov plný kontrastov, kde sme mali možnosť vidieť a počuť veľryby, užiť si tú pravú havajskú dovolenku pri mori, vychutnať si neskutočný západ slnka na sopke či zažiť nezabudnuteľnú Road to Hana. Mahalo! (Ďakujeme!) 🌸.
(Komplet všetky fotky z Maui si vieš pozrieť na mojom Instagrame v uložených stories)
No responses yet