Prvý dotyk s Havajom 🌸
Po veľmi dlhej ceste sme sa konečne dočkali! Je to tu! Konečne sme pristáli na Havaji! Konkrétne v hlavnom meste Honolulu. Bol to naozaj skvelý pocit, keď po približne 6 hodinách letu zo Seattle sa konečne pod nami objavila nejaká pevnina. Ten pocit bol fakt zvláštny. Veď cestujem letecky (aj s prestupmi) približne neuveriteľných 26 hodín a konečne pristanem vo finálnej destinácii a ja sa stále nachádzam na tejto planéte. V strede ničoho. Len Tichý oceán navôkol. Tá naša planéta je fakt obrovská.
Pristávame v Honolulu 🛬
Do Honolulu sme prileteli o 17:30 lokálneho času (medzi nami a Honolulu je časový rozdiel 11 hodín). To znamená, že deň, kedy sme cestovali pre mňa trval namiesto bežných 24 hodín až 35 hodín 🤯(14.2.2022 odlet o 6:55 z Viedne – prílet v ten istý deň o 17:30 v Honolulu). Po pristáti sme sa išli hneď ubytovať do „Airport Hotel Honolulu“, ktorý je pešo z letiska pár minút, pretože nasledujúce ráno sme odlietali na prvý havajský ostrov, ktorý sme mali v itinerári – Kauai. Po ubytovaní sme šli ešte spraviť rýchly nákup do miestneho Walmartu, kde okrem teplej večere som si kúpil aj môj najobľúbenejší americký drink Mountain Dew a sladkosť Reeses 🤩. Potom rýchlo na späť na hotel, teplá sprcha a spať, pretože ráno letíííme ✈️.
Začíname objavovať Kauai ⛰️
15.2. skoro ráno odlietame z Honolulu do Lihue, Kauai. Leteli sme miestnou leteckou spoločnosťou Hawaiian Airlines, ktorá má asi najkrajšie polepy na lietadlách, ktoré som zatiaľ videl 🙂. Dokonca aj letušky mali havajský kvet vo vlasoch 🌸. Let bol naozaj krátky a letuška mi pri podaní kávy povedala, aby som ju stihol vypiť, keďže let trval len niečo okolo 20 minút 😀.
Po krátkom, ale nádhernom lete sme pristáli na Lihue. Priamo na letisku nás čakalo auto, ktoré sme si vopred rezervovali cez appku Turo (fakt parádna appka, odporúčam každému). Zatiaľ čo Marek s Kubom hľadali na parkovisku na letisku naše auto, ja som obdivoval tie obrovské americké autá, ktoré tak milujem 🤩. Nasadli sme a vyrazili sme napĺňať náš itinerár, ktorý nám pre tento ostrov pripravil Marek.
Prvá cesta smerovala do Walmartu, kde sme si kúpili stan a spacáky, pretože obidve noci na ostrove sme mali booknuté v campingu. Veď čo by to bolo dobrodružstvo bez stanovačky, že? 😎 No len tá „sranda“ ohľadom stanovačky ešte len začne, trochu neskôr, keď sa zotmie 😅. Okrem toho sme samozrejme nakúpili potraviny, suroviny potrebné na PBJ (Peanut Butter Jelly) a iné americké šmakocinky, aby sme mali tú právu chuť Ameriky 💙.
Po nákupe ešte rýchla zastávka vo fast foode Taco Bell a vyrážame do campingu s názvom Koke´e State Park Campground, aby sme si postavili stan, ešte po svetle. Tesne pred campingom sme sa zastavili pozrieť Waimea Canyon, ktorý je považovaný za „havajský Grand Canyon“ – bola to jedna veľká paráda 🤩. Keď sme prišli do campingu okolo obeda, tak bolo krásne, teplé počasie a ten priestor vyzeral fakt super. Povedali sme si, že náš spot na kempovanie sme našli, takže večer, keď sa vrátime z túry, ktorá nás vzápätí čakala, si bez problémov postavíme stan 🏕️.
Náš prvý havajský hike ⛰️
Auto sme teda odparkovali v kempingu a vyrazili sme na náš prvý, havajský hike, ktorý sa volá Nu´alolo trail. Začiatok bol len pár desiatok metrov od kempingu, takže paráda. Hike začínal cez lesný porast, ktorý neskôr vystriedal zarastený bahenný chodník pripomínajúci menšiu džungľu. Pokračovali sme v šľapaní cez krásne výhľady, potom znova cez lesný porast, až sme prišli na koniec hiku, kde sa pred nami zjavil obrovský útes a oceán s neskutočne krásnym výhľadom.
No wow! Nevedel som, kde sa mám skôr pozerať. Či na útes, oceán alebo pod nohy, aby som si miernym pošmyknutím nespôsobil možno aj smrteľný pád 😅. Tak sme si na konci hiku porobili krásne fotečky, dali sme si nejaký americký snack na posilnenie a vyrazili sme naspäť tou istou trasou. Celá táto túra mala približne 12 km a trvala nám asi tak 4 hodinky. Nič náročné, naozaj 😉.
Dobrodružná kempovačka 1 🏕️
Po návrate z túry sme prišli k autu, aby sme skontrolovali, či je všetko v poriadku, ale nemuseli sme sa obávať, pretože v kempingu bolo len pár ľudí a sliepky s kohútmi. Áno, na Havaji vo voľnej prírode žijú sliepky (hovorí sa, že v rokoch 1982 a 1992 hurikány zničili domáce družstvá, čím sliepky unikli do voľnej prírody a ktoré sa následne skamošli s divokými sliepkami, ktoré už predtým žili vo voľnej prírode 🤷♂️). A v neposlednom rade, na Havaji nežijú žiadny predátori a tak sliepkam nič nebraní žiť ich vysnívaný havajský život v prírode 😀.
Pomaly sa už stmievalo a vonku začínala byť tak trochu aj kosa, veď kemping bol v nadmorskej výške niečo cez 1200 m.n.m. Havaj, nehavaj, v noci už bola fakt zima! Obliekli sme si na seba teplé veci (tie, ktoré sme mali na sebe, keď sme nastupovali do lietadla vo Viedni), vybrali sme z kufra auta stan so spacákmi, nasadili na hlavy čelovky a pustili sa do stavania. Pomerne rýchlo sme ho postavili (veď je to stan kupovaný v USA, musí to byť predsa ľahké 😅). Pred stanom, s čelovkami na hlavách sme si pekne pripravili ešte na večeru PBJ.
Priamo v campingu boli aj verejné sprchy a tak sme sa tešili na horúcu sprchu, keďže vonku už bola zima. Tie sprchy sa síce nachádzali vo vnútri jednej menšej budovy, ale v stenách boli otvory na vetranie, takže do nich krásne prúdil ten studený nočný vzduch a bola v nich fakt zima. Ale tak nevadí, veď rýchlo zo seba zhodím oblečenie a vleziem do horúcej sprchy. No, nebola to až tak pravda 😅. Ako som vliezol do sprchy, tak som veľmi rýchlo zistil, že tam tiekla ľadová voda! A nezmenilo sa to ani asi po minúte, ako som na začiatku tajne dúfal 😀. Neostávalo mi nič iné, len extrémne rýchlo sa osprchovať, zahrať sa na Wima Hofa a rýchlo na seba navliecť teplé oblečenie.
Ako sme postupne všetci vykonali potrebné hygienické potreby, tak sme zaliezli naobliekaní do spacáku a do stanu a klepali sme sa asi ešte tak 5 minút od zimy 😀. Marek a Kubo si do spacáku natlačili aj ruksaky, keďže v nich mali cenné veci, ktoré nechceli nechať v aute cez noc 😂. No bol to fakt zábavný pohľad, ako mali tie ruksaky natlačené medzi nohami v spacákoch 😀. Prekvapivo rýchlo sme zaspali, ešte pred polnocou.
Kohúty kikiríkaju a my vstávame 😴
No ranný budíček bol neočakávane naozaj veľmi skoro. Kohúty začali kikiríkať a my sme tak už nemohli spať 🤷♂️. Bolo asi 6 hodín. A tak sme si ráno povedali, že toto bola definitívne prvá a posledná noc v tomto kempingu a už sa tu nevrátime (aj keď sme mali tento kemping booknutý na obidve noci). No to sme ešte netušili, ako radi na konci dňa budeme, že tu znova budeme spať 😂.
Hanakapiai Falls Trail 🌊
Pobalili sme stan a spacáky a ešte pred východom slnka sme vyrazili z kempu. Na pláne bol hike s názvom Hanakapiai Falls Trail, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších hikov na Havaji, takže očakávania boli naozaj veľké 😎.
Cestou z kempu sme sa zastavili ešte raz pri Waimea Canyon na východ slnka a vyrazili sme na opačnú stranu ostrova, aby sme začali už spomínaný hike. Sranda ale bola, že náš kemping a začiatok Hanakapiai Falls Trail nebol na mape od seba veľmi vzdialený, lenže sme museli obísť celý ostrov, aby sme sa dostali na jej začiatok, keďže takto viedla cesta. Trvalo to skoro 2 hodiny. Po ceste sme sa zastavili v mekáčiku (veď sme v USA 🤠) a ja som si objednal raňajkové menu, kde som dostal na tanieri praženicu, spam (plátok mäsa – typické jedlo pre Havaj) a ryžu! Áno, ryžu, v mekáči 😀. No proste paráda 😀. Samozrejme, dali sme si aj kávu, ale keď si v Amerike vypýtate „medium coffee“, tak dostanete pol litrovú kávu, ktorá je horúca asi ešte tak 45 minút po tom, ako ju dostanete 😀.
Keďže náš čakala pomerne ešte dlhá cesta na začiatok túry, tak Kubo googlil, kde by sme mohli kempovať najbližšiu noc, keďže sme sa zaprisahali, že sa už nevrátime do prvého kempingu. Kubo po chvíľke hľadania našiel fakt parádny kemping, ktorý bol priamo na pláži! 🤩 Tento kemping sme mali zhodou náhod po ceste, tak sme sa rýchlo pri ňom zastavili, aby sme si ho očekovali. Vyzeralo to fakt skvelo. Stanové mestečko, pláž a oceán. No úprimne, čo je viac? 😇. Boli tam aj nejakí ľudia, ktorí kempovali, tak sme sa ich spýtali, ako sa im kempuje. Vraveli že super! Bola tam aj jedna sprcha. Tak sme si povedali, že sa ešte rýchlo osprchujeme v teplej vode a vyrazíme.
Rozhodli sme sa, že si tam teda bookneme najbližšiu noc a pomaly sme vyrazili ďalej, aby sme stihli náš „shuttle bus“, ktorý nás mal vziať na začiatok Hanakapiai Falls hiku z parkoviska, kde sme mali zaparkovať nášho tátoša. Shuttle bus vyrážal z „Waipa Parku“ na miesto začiatku hiku – Ke´e Beach parking. Všetko sme stihli, shuttle bus nás odviezol na začiatok túry a my vyrážame 🙂. Hanakapiai Falls Trail priprav sa, sme tu!
Ako sme začali hikovať, úprimne nevedel som, kam skôr pozerať. Či pred seba, či doľava, doprava alebo za seba. Všade kde som sa pozrel boli nádherné výhľady. Úvod bol mierne do kopca, ale potom to už bola viac menej pohodička.
Cestou sme stretávali viacero turistov, ktorí keď počuli, že sa rozprávame po slovensky, tak sa pri nás zastavili a opýtali sa „Where are you from?“ alebo „Where does this accent come from“? Keď sme odpovedali, že sme zo Slovenska, tak sme skoro vždy dostali odpoveď typu „Oh, how cool is that!“ A práve táto vetička sa stala heslom nášho výletu 😀. Úprimne, s chalanmi sme si povedali, že Amíci na Havaji ani netušia, kde nejaké Slovensko je, ale aj tak je to pre nich proste cool 😂.
Hanakapiai Falls Trail
Hanakapiai Beach 🌊
Prvou medzi zastávkou na ceste k vodopádom Hanakapiai bola Hanakapiai Beach, kde sme si dali krátku pauzu na to, aby sme si pripravili PBJ, pokochali sa výhľadmi a vyrazili ďalej. Bola tam pláž, kde sa ale absolútne nedalo kúpať, pretože je považovaná za jednu z najnebezpečnejších pláži na svete kvôli vysokým vlnám a útesom. Bol tam dokonca aj pomník jedného surféra, ktorý zdobil práve jeho rozsekaný surf. Takže sme to radšej neriskovali, aj keď by nám v tom momente padlo osvieženie fakt vhod 😀.
Z tejto pláži to už bolo fakt len na skok, aby sme sa dostali na koniec trailu a tým bol vodopád. Trvalo to približne 30 minút, opäť sme šľapali do kopca, aj cez veľké balvany a konečne sme dorazili k vodopádu.
Rýchle otužovanie vo vodopáde 🥶
Okrem nás tam bolo niekoľko ďalších ľudí, ktorí sa v tom vodopáde aj osviežovali. Tak sme si povedali, že to dáme aj my. Boli sme celí dopotení a osvieženie by fakt padlo vhod. Lenže nemali sme so sebou plavky. Problém to ale nebol, veď sa okúpeme aj v trenkách. Tak sme sa vyzliekli do trenírok a išli sa osviežiť. Voda bola fakt studená, tak na 5 cm asi 😅. Spravili sme si pár pekných fotiek a vyšli sme z vody. Tu ale nastal menší problém, keďže sme mali na sebe mokré studené trenky, ktoré sme na sebe nechceli mať ďalšie 3 hodiny, pokiaľ sa vrátime naspäť. Veď si ich vyzlečieme, povedali sme si. Lenže sme sa tam nemali kde veľmi skryť, aby sme ich dali dole, keďže tam bolo len pár šutrov a niekoľko turistov 😅. Tak sme si povedali že nasrac a ukážeme turistom naše holé zadky 😀. Tak sa aj stalo, zadky boli chvíľu holé, my sme sa obliekli a vyrazili naspäť na hoľáka 🙂.
Osviežení sme sa vybrali tou istou cestou naspäť, aby sme stihli shuttle bus, ktorý nás mal odviesť k nášmu autu. Cestou sa k nám opäť prihovorilo niekoľko turistov, ktorým sa opäť zdalo neuveriteľne cool, že sme zo Slovenska – veď kto by už len čakal na takom hiku pobehovať troch junákov zo Slovenska? 😀. Celkovo nám tento hike trval do 6 hodín aj so zastávkami a všetci sme sa zhodli, že to bola jedna veľká paráda. Určite tento hike odporúčam, ak budete na Kauai! ⛰️ 10/10.
Shuttle bus sme s prehľadom stihli. Šofér v autobuse tak extrémne vypeckoval klímu, že sme si mysleli, že zamrzneme 🥶. To ste ale mali počuť tie výdychy a vidieť spokojné tváre amerických turistov, keď sa viezli vo vyklimatizovanom autobuse. Veď Američania to milujú 😀.
Dobrodružná kempovačka 2 🏕️
Sadli sme do auta a celkom unavení sme sa tešili, ako si rozložíme stan na našom novom kempingovom mieste a budeme už len chillovať pri západe slnka pri oceáne s nejakou americkou dobrotou v ruke. Predstava krásna, že? 🙂 To sme ale nevedeli, čo náš čaká 😅.
Keď sme tam dorazili, tak už sa pomaly stmievalo, ale bolo ešte relatívne vidno. Zaparkovali sme na parkovisku pri pláži, kde bolo rozložených už len pár stanov. Stále nám neprišlo nič zvláštne. Počas toho, ako sme ešte sedeli v aute a rozprávali sa, kde presne si rozložíme stan, tak Kuba napadlo, že si prečíta na Google recenzie k tomu kempingu. Ako si ich tak začal zatiaľ len pre seba čítať, ostal trochu nesvoj. Potom nám ich začal čítať nahlas a boli tam väčšinou recenzie typu, že turistom cez noc domáci vykrádajú naftu alebo dokonca celé autá a že je to trochu nebezpečné miesto na kempovanie. Tak sme ostali aj my s Marekom zamrazení a premýšľali sme čo urobíme ďalej. Či to teda riskneme a ostaneme tu kempovať, veď nám sa predsa nič nemusí stať (budeme v spať v teple a ráno si dáme teplú sprchu, ale zasa spať v stane so strachom či nás náhodou nevykradnú alebo nepoškodia požičané auto tiež nebola výhra) alebo pôjdeme naspäť do nášho prvého kempingu, kde sme sa tak veľmi nechceli vrátiť, ale tam sme mali aspoň istotu bezpečia 😂.
Stále sme ešte sedeli v aute a ako sa už viac stmievalo, tak sa okolo nášho auta začali pomaly premávať domáci, ktorí boli naozaj čudní. Ešte neplnoletí domáci začali pri nás jazdiť rýchlo a nebezpečne na starých motorkách, skupinky domácich sa začali pomaly zhromažďovať a dokonca jeden pán išiel okolo nás na bicykli s matracom pod pazuchou s ktorým do nášho auta tak drgol, že sa s nami až zatriaslo 😅. V momente sme si povedali, že toto asi riskovať nebudeme a vyrazili sme hneď do starého známeho kempingu, kde sme spali prvú noc 😂.
Cestou v aute sme ešte diskutovali, či to bol dobrý nápad, ale všetci sme sa nakoniec zhodli, že sme spravili dobre 🙂. Predsa sme len obyčajní turisti na cudzom ostrove s požičaným autom, takže sme nemohli nič riskovať 🙂 A tak sme už v noci dorazili na staré známe miesto, poskladali sme stan, dali si znova extrémne ľadovú sprchu a obliekli si teplé oblečenie, pretože bola asi ešte väčšia zima ako predošlú noc 😀. Chalani si znova dali do spacákov ruksaky a išli sme spať 😂. No to bol teda deň! 😀 Ale aj o tom je dobrodružstvo 🙂.
Chill a opaľovačka na pláži 🏖️
Po ďalšej noci v studenom stane sme sa opäť kvôli kohútom zobudili dosť skoro, už asi pred 6:00 😂. Spať sa nám ďalej nedalo, vonku začínalo pomaly hriať slnko a tak sme sa rozhodli, že je čas odísť. Zbalili sme stan a vyrazili sme k letisku, pretože nás onedlho čakal odlet na ďalší havajský ostrov – The Big Island ✈️.
Stan sme už ďalej na cesty nepotrebovali a tak sme premýšľali čo s ním 😀. Napadlo nás, žeby sme ho mohli ísť vrátiť do Walmartu odkiaľ sme ho kupovali. Proste nejako to vyreklamujeme, aby nám vrátili prachy 😂. Teta na reklamačnom vo Walmarte bola najprv chladná a nechcela nám uznať reklamáciu. Tak sme si vymysleli storku, že ten stan nám v noci premokol a my sme si tak museli booknuť drahý hotel v blízkom hoteli. Toto zabralo a stan nám bol vyreklamovaný a peniaze vrátené 😀. Spacáky sme si nechali, pretože tie budeme ešte potrebovať.
Auto sme išli vrátiť na letisko, kde sme si cestou dali fakt parádny obed. Chalani si dali pokéčko a ja miestnu špecialitku „Kalua Pig“, ktorá bola obalená v nejakom liste. Nevedel som, že ten list sa jesť nemá, tak som zjedol aj ten 😅.
Mali sme ešte nejaký čas pred odletom, tak sme sa rozhodli, že si odskočíme na neďalekú pláž blízko letiska, ktorá sa volala Kalapaki Beach. A keďže sme už nemali auto, tak sme aj s ruksakom a ďalšími vecami išli na tú pláž pešo. Bolo to blízko, asi 20 minút peši. Kráčali sme pozdĺž hlavnej cesty. Predstavte si ten pohľad – 3 chalani s ruksami a spacákmi v ruke kráčajú pri ceste. Toto nie je na Ameriku absolútne bežné 😀. Ako sme tak nabalení kráčali, tak zrazu počujeme, ako niekto na nás zozadu kričí „Hey, guys, where are you going? Do you wanna a ride?“. A my že „Of couuuurse!“. A tak sme cez 4-prúdovú ceste rýchlo prebehli a naskočili úplne cudziemu týpkovi do auta 😀.Týpek nás klasicky vyspovedal a zaujímal sa odkiaľ sme a čo tu robíme a po pár minútach nás vyhodil pri pláži. Nič si za to samozrejme nevypýtal, len nám poprial krásny pobyt a nech si to tu užijeme. No paráda, čo poviete? 😉.
Prišli sme na pláž, zhodili batožinu na piesok, vytiahli plavky a uterák a začali sme si užívať približne 2 hodinky času na pláži pred odletom. A ako som tak ležal a opaľoval sa, tak až v tom momente som mal prvý krát reálny pocit, že som na Havaji. Ten kľud, to ticho, palmy, raj, horúce slnko, teplý oceán a oddych mi navodili ten pocit, že ja som fakt na Havaji 😀. Toto bolo náš prvý, aj keď krátky, ale zaslúžený oddych odkedy sme prišli na Kauai, takže možno som si to až týmto uvedomil, kde to vlastne som 😇. Samozrejme, že ma za tie 2 hodinky spieklo, ale nevadí 😂.
Užili sme si slnko, oceán a zavolali sme si taxík, aby sme sa čím skôr dostali na letisko. A týmto príbehom naše dobrodružstvo na prenádhernom ostrove skončilo, ale čakali nás ďalšie 🙂. Kauai, bol si úžasný, nádherný a nezabudnuteľný! 💙⛰️
(Komplet všetky fotky z Kauai si vieš pozrieť na mojom Instagrame v uložených stories)
No responses yet