Vyrážame na roadtrip do New Orleans, LA 🚗
Počas nášho USA tripu sme si to autom namierili z Texasu do New Orleans, ktorý sa nachádza v susednom štáte Louisiana 🚗. Mesto s francúzskym nádychom, ktoré je domovom jazzu či voodoo sme nechceli na našom americkom roadtripe vynechať. Očakávania sme mali celkom veľké a tak sme boli nadšení z toho, čo nám mesto ponúkne 🙂.
Z Houston, Texas to bola celkom diaľka, ale roadtrip autom po Amerike je vždy dobrý nápad a tak nám ani tá vzdialenosť nakoniec vôbec neprekážala 🙂. Do New Orleans sme dorazili o polnoci za približne 6 a pol hodín 😃. Dal som si rýchlu sprchu, v posteli som si vypočul svoj obľúbený podcast v nových Airpods a išli sme spať, pretože nás nasledujúce ráno čakal nabitý program 🙂.
Kde sme boli ubytovaní v New Orleans? 🏠
V New Orleans sme boli ubytovaní v hoteli St. Charless In. Bol to cenovo dostupný hotel, ktorý sa nachádzal mimo centra mesta. A to bola správna voľba, ako sa neskôr ukázalo 😅. Pred hotelom nám stála aj električka, respektíve taký menší mestský vláčik, ktorý je jedným z hlavných mestských dopravných prostriedkov a tak sme sa do centra mohli pohodlne odviesť 🚃.
Jazz v New Orleans 🎷
Ak sa povie jazz, tak takmer každému príde na um velikán menom Louis Armstrong 🎷. A práve ten pochádza z New Orleans. A možno nie každý tuší, že jazz sa zrodil práve tu, v New Orleans a my sme mali tu česť ho zažiť priamo v uliciach mesta. Nemuseli sme zachádzať ani do podnikov či barov, pretože samotní hudobníci predvádzajú jazzové vystúpenia priamo na ulici. Zadarmo, len tak pre potešenie a celkovú atmosféru mesta 🙂.
Čo vidieť v New Orleans? 👀
V New Orleans sme mali v pláne stráviť dva celé dni. Prvý deň sme sa hneď z rána odviezli do centra mesta električkou. Cesta nám trvala približne 20 minút. Ako sme sa tak blížili k centru, tak sme viac krát z okna električky spozorovali rôzne skupinky bezdomovcov, ktorí sa len tak potulovali alebo stanovali pod mostom. V prvom momente mi to neprišlo veľmi zvláštne. Veď sme sa nachádzali v najväčšom meste štátu Louisiana a predsa v každom väčšom meste sa nachádzajú aj bezdomovci. Pokračovali sme tak ďalej a pomaly sme vystupovali v centre.
Mesto sme začali objavovať túlaním sa po najznámejšej francúzskej štvrti „French Quarter„. Tá je známa najmä svojím historickým centrom, nočným životom a reštauráciami s dobrým jedlom. Na nej sa nachádza najhlavnejšia a najznámejšia ulica Bourbon Street, ktorá je plná jazzových klubov, barov s typickými koktejlami 🍹🍸 či rôznymi reštauráciami 🍽️.
Tým najznámejším jedlom v New Orleans je gumbo – hustý pokrm, ktorý je spojením rôznych kuchýň, akými sú francúzska, španielska či západoafrická. Obsahuje hustý vývar z mäsa alebo morských plodv a rôzne druhy mäsa s ryžou 😋. Lokálna kuchyňa je ovplyvnená najmä francúzskou a španielskou kolonizáciou a otrokmi, ktorých sem dovážali zo západnej Afriky.
Na French Quarter nájdete aj hlavné námestie s parkom 🌳 – Jackson Square, na ktorom sa nachádza jedna z hlavných pamiatok mesta, ktorou je katedrála Saint Louis Cathedral ⛪.
Nemohli sme vynechať ani návštevu najznámejšej kaviarne Café Du Monde ☕, ktorá sa nachádzala hneď pri Jackson Square. Ponúkajú skvelú kávu so šiškami, ktoré sú posýpané práškovým cukrom. A tie chutili fantasticky, ako od babky! 🙂 Toto je povinná zastávka každého turistu v New Orleans 😀.
A práve v tomto podniku sa nám stala prvá, negatívna skúsenosť. Ako sme si tak na vonkajšej terase kaviarne pili kávu a jedli skvelé šišky, tak nám na saxofóne hral miestny umelec. Hral nám a ďalším desiatkam turistom, ktorí sa taktiež nachádzali v tejto kaviarni. A na saxofóne hral naozaj skvele! 🎷
Ako nám tak hral, tak okolo neho prešiel bezdomovec alebo skôr nejaký čudný feťák, ktorého z nejakého dôvodu vytočilo to, že nám, turistom (poväčšine Európanom alebo Aziatom) tento umelec na saxofóne hrá. Zastavil sa pri ňom a začal mu nadávať, že je „sk*rvený otrok a prečo hrá pre bielych“. Následne sa otočil k nám, turistom a začal na nás vrieskať, že nás všetky pozabíja a nech všetci odtiaľ vypadneme preč. Popritom spomenul ešte niekoľko drsných nadávok. A my sme tam len tak sedeli a pozerali sa na to celé a nechápali, čo sa deje. Nebolo nám vôbec všetko jedno, pretože sme nemohli tušiť, či to ten dotyčný myslí vážne, že nás chce pozabíjať alebo sa nám len vyhráža. Čo ak by mal pri sebe zbraň a vytiahol by ju na nás? Čo by sme v tom prípade robili? Uff, to si nechcem ani radšej predstaviť! Hulákal na nás asi minútu a potom našťastie prišiel miestny policajt, ktorý ho poslal preč. Fetoš nijako neprotestoval, pretože z policajta cítil silnú autoritu a odišiel. My sme tak rýchlo dopili kávu a dojedli samozrejme šišky a odišli sme z kaviarne preč dúfajúc, že podobné indivíduá už v meste nestretneme. Bola to bohužiaľ prvá, zlá skúsenosť, ktorá sa nám v New Orleans stala. A to všetko za bieleho dňa, počas obeda. Nuž, cestovanie nie je len o tých pekných zážitkoch a tu sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži.
Po tejto negatívnej skúsenosti sme si išli vyresetovať hlavy k nábrežiu rieky Mississippi 🌊, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa spomínanej kaviarne. A navyše bolo dosť horúce počasie a tak nám táto prechádzka pri rieke padla vhod.
Ako sme tak ďalej objavovali mesto, dostali sme sa aj k Frenchman Street, ktorá spolu s Bourbon street tvorí najznámejšie ulice vo Francúzskej štvrti (French Quarter). Nachádzajú sa tu aj typický domy, ktoré sú charakteristické svojim výzorom a tvoria neodmysliteľnú súčasť mestskej architektúry.
Ako sme tak brázdili hlavnými ulicami mesta, tak nám tie zlé skúsenosti len pribúdali. Čoraz viac sme narážali na rôznych čudných lokálnych ľudí, ktorí len tak posedávali na zemi na uliciach alebo sa vyskytovali v rôznych skupinkách, či už to bolo na uliciach alebo pred budovami. Čím ďalej, tým viac sme mali čudný pocit a začali sme sa cítiť nekomfortne. A to stále bol deň a svetlo.
Ako sme sa tak prechádzali, tak čoraz častejšie sa nám stavalo to, že po nás tí čudní domáci vykrikovali rôzne slová, ktorým som ani poriadne nerozumel. Alebo sa k nám snažili prihovoriť a po čase nás začali aj prenasledovať. Preto sme veľa krát zašli do rôznych obchodov, aby sme sa ich zbavili. Čoraz viac sme si ale všímali tých ľudí a vídali sme ich takmer na každom rohu mesta. A to sme sa zdržiavali výhradne v centre mesta, kde bolo najviac turistov. A bolo to čoraz horšie. Necítili sme sa vôbec komfortne a navyše sme mali so sebou aj frajerky, a tak o to viac sme mali oči na pozore. Pár krát sa nám stalo aj to, že ako sme sa prechádzali po ulici, tak sme museli obchádzať bezdomovcov, ktorí sedeli na chodníkoch. Ako sme ich obchádzali, tak sa k nám prihovárali, pýtali si od nás niečo a následne nás niektorí aj začali prenasledovať.
A tak sme si po čase povedali že stačilo a ideme radšej naspäť na hotel električkou, pretože sme sa už necítili bezpečne. Ako sme tak čakali na zastávke, tak si nás vyhliadol jeden bezdomovec a vybral sa smerom ku nám. Pozeral sa celý čas na nás a čudne sa pritom usmieval. My sme sa radšej pohli ďalej, aby k nám nešiel, no on nás začal prenasledovať. Bol to dosť nepríjemný pocit a tak sme sa rozhodli, že si radšej zavoláme taxík a ideme ním naspäť na hotel.
Na hoteli sme už radšej ostali až do noci, pretože sme už nemali chuť sa vracať naspäť do mesta. Nevedeli sme si vôbec predstaviť to, aby sme sa po centre mesta prechádzali večer, po tme. To, čo sme tam zažili za bieleho dňa nám bohate stačilo. Toto bola asi moja prvá skúsenosť s tým, že som sa niekde necítil bezpečne a to som toho pocestoval už fakt dosť. V USA sme navštívili aj New York, Las Vegas, Miami či Boston a všade sme sa cítili bezpečne. Až sme prišli do New Orleans, kde nás to všetkých bohužiaľ nemilo prekvapilo.
Tak sme si večer dali na hoteli aspoň jeden typický lokálny koktejl, ďalšie ráno som si načapoval v hotelovom bare pol litra kávy a odišli sme z New Orleans preč, naspäť autom do Texasu.
A čo dodať k New Orleans?
V prvom rade musím povedať to, že mesto ako také je veľmi pekné 💯. Centrum mesta, francúzska štvrť či ulice Bourbon Street a Frenchman Street stáli jednoznačne za návštevu 🙂. Taktiež som si užil lokálne jedlo 🍽️ a koktejly 🍹, ktoré sú tak typické pre New Orleans.
Na druhej strane tie negatívne skúsenosti, ktoré sme mali to celé pokazili. Začalo to najprv tým bezďákom v kaviarni, ktorý sa nám vyhrážal a pokračovalo to tými čudnými ľuďmi (bezďákmi / feťákmi), ktorých sme všade stretávali. Bohužiaľ tí domáci ľudia nám tam dali patrične pocítiť, že sme sa cítili extrémne nekomfortne a hlavne nebezpečne. A to bolo veľká škoda, pretože sme si New Orleans nedokázali užiť tak, ako sme chceli. A tak sme sa zhodli, že tá 7 hodinová cesta z Texasu do New Orleans vôbec nestala za to. Ale kto mohol vedieť? Aj o tom je cestovanie 🙂.
No responses yet